k47.cz  — každý den dokud se vám to nezačne líbit
výběr foto Praha povídky kultura
TECH ▞▞ kolo | twitter RSS

Krása alebo zmysel života

11. 1. 2006 (před 13 lety) — Morfion (♪)

(re­ak­cia na úvahy Kaja47)


Pre­do­všet­kým si pred­stavte ma­so­chistu, pe­si­mistu, kňaza, vedca a dieťa.

Máte? Vý­borne.

Prejdime tak­ticky k prvému.

Tento človek sa vyžíva v trá­pení, vy­chut­náva si fy­zickú bolesť a mi ne­za­svä­tený ho na­zý­vame úchyl­ným. Obcuje medzi štyrmi ste­nami svojho drob­ného bytu so sebe po­dob­nými a do­stáva sa do extáze, ktorá pra­mení jedine a jedine z vzru­še­nia z bo­lesti, tak za­vr­ho­va­nej a od­por­nej ľud­skej sla­bine.

Súhla­síte s ním?

Na rade je druhý kan­di­dát.

Poznám člo­veka, ktorý stra­til takmer všetky ilúzie a jeho jediná prí­nosná po­známka je: Tento svet hnije… Áno, je veľmi tichý, po­zo­ruje ľudí a v útro­bách sa smeje ich ob­med­ze­nosti a na­i­vite. Oplýva in­te­li­gen­ciou, avšak vy­u­žíva ju len a len na pre­mý­šľa­nie o ne­z­my­sel­nosti života.

Poz­dáva sa vám?

Vidím kňaza, sle­du­jem ho v jeho skrom­nom prí­bytku a som ním uchvá­tený. Veď si len pred­stavte, odo­láva prí­zem­ným pudom, vzdo­ruje te­les­ným po­ku­še­niam a pri tom všetko si za­cho­váva vieru v dávno za­tra­co­va­ného. On nie­žeby ne­chcel ochut­nať ženu alebo vy­sk­ú­šať drogu, on sa venuje svojej viere.

Upred­nost­nili by ste práve jeho pred ostat­nými spo­mí­na­nými?

V za­str­če­nom la­bo­ra­tó­riu kdesi pod prehni­tou hŕbou pa­pie­rov sa skrýva uču­pený tr­pas­lík a hĺba v tajoch ma­te­ma­tiky a fyziky. Ne­vníma svet a okolie vôkol neho, pre von­ka­j­šiu re­a­litu je v kóme, on sa sústredí jedine na svoju úchvatnú prácu.

A čo tento?

Na­po­kon drobné dieťa, symbol všet­kého krásneho na tomto svete. Leží doma po­stieľke a hrá sa s au­tíč­kami, ktoré do­stalo na Vi­a­noce od svo­jich milých ro­di­čov. Nemá iné sta­rosti, je to číra ne­vin­nosť. Mo­men­tálne preňho exis­tuje iba au­tíčko a teplo svojej izby, nič viac a nič menej.

Chceli by ste sa stať týmto die­ťaťom?

Každý z nich má svoje ,prečo?, každý z nich má dôvod žiť. Čo je teda zmysel života? Ako ho de­fi­no­vať a určiť do jed­ného slo­víčka?

Podľa mňa bude týmto slovom krása, ona v sebe zahŕňa všetky ne­ko­nečné štúdia okolo života. Ona ob­ja­vuje seba trýzni­teľovi taje bo­lesti a uchva­cuje ho svo­jimi plodmi, ona do­ka­zuje pe­si­mis­tovi správ­nosť jeho ne­ga­tív­neho názoru a krásu jeho zvrá­te­nej myšli­enky, ona núti kňaza opa­ko­vane veriť v boha, pre­tože ho miluje, ona ne­u­stále očar­úva vedca hĺb­kami vedy a rajom ob­ja­vo­va­nia a len a len v nej zbadá malý chla­pec svoje au­tíčko.

A my, tí ktorí váhajú a utá­pajú sa kvôli myšli­en­kam v agó­ni­ách, robíme to iba s jedným zá­me­rom, do­ká­zať krásu našej teórie, nie­koho ňou uchvá­tiť a na­dchnúť.

píše k47 & hosté, ascii@k47.cz